Päť oblastí zdravého pracoviska

Zdravie na pracovisku nevytvára jeden benefit, ergonomická stolička ani občasná pohybová aktivita. Vzniká vzájomným pôsobením prostredia, každodenných návykov, pracovného režimu, regenerácie a spôsobu, akým ľudia prežívajú záťaž.

Preto sa na pracovisko pozeráme prostredníctvom piatich oblastí, ktoré spoločne vytvárajú Workplace Health Score.

Každá z nich ukazuje inú časť pracovného fungovania. Až ich prepojenie nám umožní pochopiť, čo na pracovisku funguje, kde vzniká zbytočná záťaž a aké opatrenia môžu priniesť skutočnú zmenu.

 1. Pracovné prostredie

Pracovné prostredie ovplyvňuje telo, pozornosť aj energiu zamestnancov počas celého pracovného dňa.

Ergonómia pritom nie je iba o správnej výške stoličky alebo monitora. Dôležité je, či sa pracovné miesto dokáže prispôsobiť konkrétnemu človeku, charakteru jeho práce a potrebe prirodzene meniť polohy.

Aj kvalitné vybavenie môže zostať nevyužité, ak ho zamestnanci nevedia správne nastaviť alebo im organizácia práce neumožňuje jeho možnosti využívať.

Sledujeme tiež širšie podmienky pracoviska — osvetlenie, hluk, teplotu, usporiadanie priestoru, dostupnosť miest na oddych či možnosť pracovať v rozdielnych polohách.

Čo si všímame?

• nastavenie stoličky, pracovného stola a monitora,

• umiestnenie klávesnice, myši a ďalších pracovných pomôcok,

• možnosti striedania sedu, stoja a pohybu,

• osvetlenie, hluk a podmienky na sústredenie,

• rozloženie kancelárie a dostupnosť spoločných priestorov,

• rozdiel medzi kancelárskym a domácim pracoviskom,

• schopnosť zamestnancov správne využívať dostupné vybavenie.

Cieľom nie je vytvoriť jednu „dokonalú“ pracovnú polohu. Zdravšie pracovisko umožňuje polohy meniť a prispôsobovať ich aktuálnej činnosti aj potrebám človeka.

2. Pohybové návyky

Ľudské telo je prispôsobené pohybu a variabilite. Problémom preto nemusí byť iba spôsob, akým človek sedí, ale aj to, ako dlho v rovnakej polohe zostáva.

Pohybové návyky zahŕňajú všetky malé rozhodnutia, ktoré človek počas pracovného dňa robí — ako často vstane, mení polohu, prejde sa, ponaťahuje alebo využije prirodzené príležitosti na pohyb.

Tieto návyky sa nedajú dlhodobo meniť iba upozornením, že zamestnanci by sa mali viac hýbať. Musia byť jednoduché, realizovateľné a podporované spôsobom, akým je práca organizovaná.

Preto nehľadáme ideálny cvičebný plán pre každého. Hľadáme malé pohybové možnosti, ktoré možno prirodzene začleniť do konkrétneho pracovného dňa.

Čo si všímame?

• frekvenciu zmeny pracovnej polohy,

• prirodzené pohybové prestávky,

• pohyb počas telefonátov a stretnutí,

• možnosti prechádzania medzi pracovnými úlohami,

• dostupnosť schodov, oddychových zón alebo priestoru na krátky pohyb,

• pohybové stereotypy spojené s konkrétnou pracovnou pozíciou,

• prekážky, ktoré zamestnancom bránia zaradiť pohyb do pracovného dňa.

Cieľom je vytvoriť pracovný režim, v ktorom pohyb nie je ďalšou povinnosťou, ale prirodzenou súčasťou fungovania.

3. Sedavá záťaž

Sedenie nehodnotíme iba podľa celkového počtu hodín strávených na stoličke. Dôležitá je aj dĺžka jednotlivých neprerušených úsekov sedenia.

Človek môže počas dňa športovať a napriek tomu tráviť väčšinu pracovného času bez zmeny polohy. Jedna tréningová aktivita totiž nemusí úplne vykompenzovať dlhé hodiny neprerušovaného pracovného režimu.

Dlhodobá statická záťaž sa môže prejaviť svalovou únavou, stuhnutosťou, zhoršeným komfortom, poklesom pozornosti alebo potrebou častejšie meniť polohu až vo chvíli, keď už telo signalizuje nepohodu.

Riešením nie je odstrániť sedenie. Cieľom je znížiť jeho kontinuitu, umožniť telu pravidelne meniť zaťaženie a prispôsobiť pracovný rytmus biologickým potrebám človeka.

Čo si všímame?

• celkový čas strávený sedením,

• dĺžku neprerušených úsekov sedavej práce,

• počet a kvalitu prestávok,

• striedanie individuálnej práce, stretnutí a pohybu,

• rozdiely medzi prácou v kancelárii a z domu,

• pracovné činnosti, pri ktorých vzniká najdlhšia statická záťaž,

• možnosti prirodzeného prerušovania sedenia bez narušenia výkonu.

Aj krátka zmena polohy alebo niekoľko krokov môže byť pre organizmus užitočným prerušením statickej záťaže. Rozhodujúca je pravidelnosť a realizovateľnosť, nie intenzita.

4. Energia a regenerácia

Pracovný výkon nezávisí iba od motivácie alebo disciplíny. Závisí aj od toho, koľko fyzických a mentálnych kapacít má človek v danom momente k dispozícii.

Energia sa počas dňa prirodzene mení. Ovplyvňuje ju pracovný rytmus, množstvo podnetov, náročnosť úloh, kvalita prestávok, stravovanie, spánok aj schopnosť oddeliť prácu od času na regeneráciu.

Problém vzniká vtedy, keď pracovný režim dlhodobo vyžaduje viac energie, než organizmus dokáže obnovovať. Človek môže naďalej podávať výkon, ale za cenu rastúcej únavy, napätia, zhoršenej koncentrácie alebo pomalšej regenerácie.

Prestávka pritom nemusí byť skutočnou regeneráciou. Ak počas nej človek iba vymení pracovnú obrazovku za mobilný telefón, nervový systém zostáva vystavený ďalšej stimulácii.

Čo si všímame?

• vývoj energie počas pracovného dňa,

• čas, v ktorom sa objavuje najväčší pokles sústredenia,

• hustotu stretnutí a náročných pracovných blokov,

• dostupnosť a spôsob využívania prestávok,

• priestor na jedlo, pohyb a krátke mentálne odpojenie,

• možnosti regenerácie po intenzívnej pracovnej záťaži,

• hranice medzi pracovným a osobným časom pri hybridnej práci,

• signály dlhodobého preťaženia a únavy.

Cieľom nie je znižovať pracovné nároky za každú cenu. Cieľom je nastaviť ich tak, aby sa výkon a regenerácia mohli dlhodobo dopĺňať.

5. Wellbeing a nervový systém

Wellbeing nie je iba otázkou nálady alebo spokojnosti. Súvisí aj s tým, ako nervový systém vyhodnocuje pracovné prostredie, mieru záťaže, predvídateľnosť a medziľudské vzťahy.

Ak človek dlhodobo vníma tlak, neistotu alebo nedostatok kontroly, organizmus môže zostávať v zvýšenej aktivácii aj vtedy, keď bezprostredné nebezpečenstvo neexistuje.

Táto reakcia môže ovplyvniť svalové napätie, dýchanie, vnímanie bolesti, pozornosť, rozhodovanie aj schopnosť po práci vypnúť.

Pocit bezpečia na pracovisku neznamená absenciu výziev alebo konfliktov. Znamená, že ľudia poznajú svoje úlohy, rozumejú očakávaniam, môžu primerane komunikovať svoje potreby a majú dostatok predvídateľnosti a podpory na zvládanie pracovnej záťaže.

V rámci Libra Workplace Health nevykonávame psychologickú diagnostiku zamestnancov. Sledujeme podmienky pracovného prostredia a návyky, ktoré môžu podporovať alebo zvyšovať celkovú záťaž nervového systému.

Čo si všímame?

• vnímanú mieru pracovnej záťaže,

• predvídateľnosť úloh a pracovného režimu,

• množstvo prerušení a informačných podnetov,

• možnosti sústredenej práce bez vyrušovania,

• mieru autonómie a kontroly nad organizáciou práce,

• spôsob komunikácie a dostupnosť podpory,

• schopnosť zamestnancov rozpoznať a regulovať rastúce napätie,

• možnosti krátkeho upokojenia a obnovy pozornosti počas dňa.

Cieľom je pracovné prostredie, ktoré dokáže udržať primeranú mieru aktivácie bez toho, aby ľudia zostávali dlhodobo v stave napätia alebo vyčerpania.

Jednotlivé oblasti nemožno oddeliť

Ergonomická stolička nedokáže kompenzovať niekoľko hodín neprerušeného sedenia.

Pohybový workshop neprinesie trvalú zmenu, ak pracovný režim neumožňuje robiť prestávky.

A wellbeing aktivita nevyrieši preťaženie, ak zamestnanci nemajú priestor na sústredenie, regeneráciu alebo predvídateľnú organizáciu práce.

Preto jednotlivé oblasti neposudzujeme izolovane.

Ich vzájomné prepojenie vytvára celkový obraz o tom, ako pracovisko vplýva na zdravie, energiu a dlhodobú schopnosť ľudí kvalitne pracovať.

Zistite, ako je na tom vaše pracovisko

Workplace Health Audit pomáha pomenovať silné stránky pracoviska, identifikovať rizikové oblasti a určiť opatrenia, ktoré majú pre konkrétnu firmu najväčší význam.

Výsledkom nie je zoznam všeobecných odporúčaní, ale zrozumiteľný prehľad a prioritizovaný návrh ďalších krokov.