Prečo nám stres tuhne v krku?
Krk nás môže bolieť po ôsmich hodinách za počítačom. Ale niekedy stuhne aj v deň, keď sme takmer nič fyzicky náročné nerobili. Čo s tým má stres?
Stres nie je iba pocit.Je to stav, na ktorý sa pripravuje celý organizmus.
Keď nervový systém vyhodnotí situáciu ako náročnú alebo ohrozujúcu, mení sa srdcová činnosť, dýchanie, pozornosť aj pripravenosť svalov reagovať. A medzi oblasti, kde túto reakciu dokážeme opakovane pozorovať, patria práve svaly krku a ramenného pletenca.
Experimentálne štúdie ukázali, že aj čisto mentálna záťaž môže zvýšiť elektrickú aktivitu trapézového svalu bez toho, aby človek vykonával výraznejšiu fyzickú prácu.
Stres kedysi znamenal hlavne pripraviť telo
Ak sa organizmus stretne s bezprostrednou hrozbou, nie je vhodný čas na úplné svalové uvoľnenie.
Je vhodný čas byť pripravený. Utiecť. Brániť sa. Rýchlo otočiť hlavu za zvukom. Sledovať okolie.
Alebo vykonať pohyb, ktorý rozhodne o ďalších sekundách.
Ak si predstavíme človeka pri love alebo zviera unikajúce pred predátorom, stresová odpoveď mala jasný začiatok, fyzickú akciu a následne – ak všetko dobre dopadlo – aj priestor na zotavenie.
Problém moderného stresu je, že často neprichádza s pohybovým vyvrcholením.
Termín v práci, konflikt, finančné problémy alebo desiatky nevyriešených úloh môžu udržiavať organizmus v stave zvýšenej pripravenosti celé hodiny.
Telo sa pripravuje na akciu, ktorá možno nikdy nepríde.
Prečo práve krk a ramená?
Neexistuje jeden „sval stresu“. Krk a ramenný pletenec sú však zaujímavou oblasťou.
Svaly ako horná časť trapézu či svaly krku sa podieľajú na držaní hlavy, orientácii v priestore a rýchlych reakciách na podnety. Aktivita sternocleidomastoideu sa dokonca používa ako jeden z ukazovateľov startle reakcie pri výskume náhleho úľaku.
Zároveň ide o svaly, ktoré môžu počas dňa pracovať veľmi nízkou intenzitou, ale dlho. A práve tu môže byť dôležitá jedna nenápadná vec:
nie iba to, ako veľmi je sval aktivovaný, ale či vôbec dostáva priestor prestať pracovať.
Pri mentálnej záťaži sa môže meniť svalová aktivita aj množstvo krátkych momentov svalového odpočinku. Dlhodobá nízka aktivácia bez dostatočnej regenerácie je jedným z navrhovaných mechanizmov spájajúcich psychosociálny stres s problémami krku a ramien.
Psychosomatika neznamená „je to iba v hlave“
To je možno najdôležitejšia časť. Ak človeku stuhne krk počas stresujúceho obdobia, neznamená to, že si problém vymýšľa. Znamená to presný opak.
Psychický stav dokáže prostredníctvom nervového, hormonálneho a motorického systému vytvoriť merateľnú telesnú odpoveď. A zároveň neplatí, že každá bolesť krku vzniká zo stresu.
Biomechanická záťaž, spánok, predchádzajúce poranenia, fyzická kondícia, pracovné prostredie, psychologické faktory aj citlivosť nervového systému sa môžu navzájom kombinovať. Výskum nešpecifickej bolesti krku ju preto vníma ako multifaktoriálny problém.
Možno sa teda netreba vždy pýtať iba: „Ktorý sval mám ponaťahovať?“
Niekedy je užitočné pridať aj druhú otázku: „Prečo tento sval celý deň cíti potrebu byť pripravený?“
Choď hlbšie
Robert Sapolsky – Why Zebras Don't Get Ulcers
Výborné populárno-vedecké vysvetlenie rozdielu medzi krátkodobou stresovou reakciou a problémami, ktoré vznikajú, keď je stresová odpoveď aktivovaná príliš často alebo príliš dlho.Ulf Lundberg – práce o psychickom strese a muskuloskeletálnych ťažkostiach
Zaujímavý odborný presah k nízkej, ale pretrvávajúcej svalovej aktivite a nedostatku regenerácie.Jakub Chalabala – Rozprávanie tela o duši
Pre širší pohľad na vzťah telesného prejavu, prežívania a životného kontextu človeka.